Informácie o titule

#Paralelné príbehy 2 - V najhlbšej noci (Párhuzamos történetek. Második kötet. Az éjszaka legmélyén.)

Autor: Nádas, Péter

Žáner: Próza

Jazyk: Slovenský

Rok: 2009

Číslo vydania: 1

Rok originálneho vydania: 2005

Popis:

„Za pomoci slov musíme hovoriť o tom, čo nahlodáva aj samy slová, aby ich naostatok ako fatamorgána zmenilo na niečo nedosiahnuteľné…“ aby sme parafrázovali Földényiho myšlienku z jeho monografie o melanchólii.
Nádas rieši túto dilemu tak, že s takmer vedeckou detailnosťou analyzuje aj tie najmenšie hnutia svojich postáv. Potreboval na to obrovský priestor, ale len tak mohol uspokojiť svoj vášnivý záujem o konfliktný vzťah medzi zmyslovosťou a kultúrou, človekom ako spoločenskou a človekom ako prírodnou bytosťou.
Parmenidov výrok – Spoločné je to, že prichádzam ta, odkiaľ vychádzam –, ktorý je mottom knihy, je aj veľmi presným určením smerovania autorových úvah. Nádas skúma fungovanie zmyslového vnímania a túžby, ktoré sú v zložitom a protirečivom vzťahu s individualitou. Tento spoločný menovateľ je prinajmenšom rovnako dôležitý ako odlišnosť románových postáv. Pravda, Nádas vytvoril jedinečné a plastické charaktery. Robí to navyše majstrovským spôsobom. Jeho postavy sú živé, presne načrtnuté figúry.
Názov románu je do písmena ako uliaty na jeho štruktúru. Tá je vybudovaná z prepletených motívov, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú jedno veľkolepé rozprávanie. Jeho stavba sa rozkrýva postupne a na väčších plochách sa jasne vynárajú jednotlivé segmenty, pričom ich radenie pripomína náhodné asociatívne fungovanie pamäti. Je to zložité, ale v tom zmysle, ako to napísal Péter Esterházy: „Literatúra je zložitá. Nekomplikujú ju zlomyseľní postmodernisti alebo predpotopní naturalisti, je a priori taká.“ Sám život je zložitý a v rámci jednotlivých osudov nesformovaný. Ani Paralelné príbehy nie sú ukončené v tom zmysle, že by sme sa dozvedeli, „ako sa to skončilo“. Napriek tomu čitateľ nemá pocit absencie, nanajvýš ľahkej ľútosti, že nepozná pokračovanie. Ale to je presne v intenciách autorovej ambície:
„Túžil som napísať román, pre ktorého štruktúru bude základným princípom neukončenosť. Neviem ho ukončiť. To je jediný možný spôsob stvárnenia asymetrického sveta.“