Informácie o autorovi

Mináč, Vladimír

Dátum narodenia: 1922

Dátum úmrtia: 1996

Popis:

Narodil sa 10. augusta 1922 v Klenovci.
Do ľudovej školy chodil v rodisku a v Hnúšti, potom študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a neskôr v Tisovci, kde roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate absolvoval základnú vojenskú službu, počas ktorej sa stal redaktorom denníka Bojovník. V redakcii tohto časopisu, premenovaného na Obranu ľudu, pracoval až do roku 1949. Potom bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov a zároveň redaktorom týždenníka Kultúrny život. Po dvoch rokoch sa stal vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, potom bol šéfredaktorom Kultúrneho života a od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956-1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. Roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. V rokoch 1990-1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za SDĽ. Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.
Po publicistickej a prozaickej príprave na stránkach rôznych periodík do literatury knižne vstúpil románom Smrť chodí po horách (1948) ktorý je umeleckou výpovedou o vlastnej, ale i národnej skúsenosti v protifašistickom zápase. V nasledujúcom románe Včera a zajtra (1949) nastolil problém hľadania zmyslu života v novej sociálnej skutočnosti. Román Modré vlny (1951) tématicky čerpá z mládežníckeho prostredia na stavbe vodného dieľa. V ďalšej knihe, zbierke poviedok Na rozhraní (1954) zobrazil dramatické životné osudy dedinských ľudí v období združstevňovania. V románovej trilógii Dlhý čas čakania (1958) Živí a mŕtvi (1959) a Zvony zvonia na deň (1961) známej aj pod spoločným názvom Generácia, zobrazil život slovenskej spoločnosti v tragických vojnových rokoch, počas SNP a v prvých rokoch po vojne, keď sa pod tlakom udalostíi obnažovali ľudské charaktery, az po hraničnú čiaru života a smrti. Napriek priamočiarosti základných ideových postulátov novej spoločnosti V. Mináč pochopil, že skutočnosť je oveľa zložitejšia. Umelecky to vyjadril knihou poviedok Tmavý kút (1960) dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962) a ďalšou poviedkovou knihou Záznamy (1963). V týchto dielach odhalil negatívne stránky života socialistickej spoločnosti, ktoré, ako sa ukázalo, boli príznačné pre systém totalitného spôsobu vládnutia.